ZAMYSLENIA

.

Sedembolestná Panna Mária

Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie (sedem je biblické číslo označujúce plnosť, čím sa chce vyjadriť, že Panna Mária bola nielen plná milosti ale aj plná bolesti) má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie, na Západe mal svoj pôvod v úcte k piatim bolestiam ukrižovania Pána Ježiša. Najstarší kostol zasvätený Panne Márii Sedembolestnej je v Trstíne-Hájičku z roku 1245. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami.

V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnych miest na Slovensku. Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú Katolícku cirkev. Na žiadosť slovenských biskupov pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách "Oroduj za nás Matka Sedembolestná", čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu. Slovenský katolícky exil potvrdil úctu k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska tým, že na jej sviatok 15. septembra 1963 sa konala prvá svätá omša a posviacka kaplnky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. Po Druhom vatikánskom koncile bola Sedembolestná Panna Mária potvrdená ako patrónka Slovenska pri schválení osobitného liturgického kalendára slovenských diecéz v roku 1975. Pápež Ján Pavol II. počas svojej prvej verejnej návštevy po zotavení sa z atentátu, keď navštívil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, vo svojej homílii povedal: "Vaši apoštoli svätí Cyril a Metod získali vzdelanie v Carihrade, kde mariánska úcta existovala už od prvých storočí kresťanstva. Či netreba tu hľadať aj najhlbšie korene mariánskej úcty Slovákov k Sedembolestnej?".

Počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. V homílii nám adresoval tieto slová: "Chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska. Zvlášť jej odporúčam mladú generáciu, všetkých trpiacich a všetkých, čo hľadajú pravdu".

Sedem bolestí Panny Márie: 1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce, 2. keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka, 3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme, 4. keď Ježiša zajali a odsúdili, 5. keď Ježiš zomieral na kríži, 6. keď Ježiša zložili z kríža, 7. keď Ježišovo telo kládli do hrobu..

Nanebovzatie Panny Márie

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

Premenenie Pána

Katolícka cirkev slávi 6.augusta sviatok Premenenia Pána. Táto udalosť patrí k tým najdôležitejším v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sv. Matúš píše: "....Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrah do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. (....) i zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: "Vstaňte a nebojte sa!" (...) Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: "Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych." (Mt 17, 1-8)

Kde sa stala táto udalosť, nevieme. Tradícia hovorí, že to bolo na vrchu Tábor, ktorý sa týči priamo v srdci Galiley uprostred nížinatej krajiny. Stalo sa to zrejme v druhom roku Pánovho účinkovania (asi roku 29) medzi židovskými sviatkami Veľkej noci (alebo Turícami) a Sviatkami stánkov (por. Jn 5-7). Traja apoštoli sa stali svedkami Ježišovej slávy, ktorá ho čakala po diele vykúpenia.

Sviatok Premenenia Pána sa slávil v rôznych termínoch. Pápež Kalixt III. v roku 1456 nariadil sláviť ho 6. augusta. Mohamedánski Turci vtedy ničili kresťanské krajiny a pápež chcel aj touto slávnosťou pozdvihnúť srdcia ľudí k Bohu a vyprosovať pomoc. Pre všetkých je pripomienkou slávy Ježiša Krista a povzbudením očakávať nebeskú slávu, ktorú nám pripravil v nebi. Okrem 6. augusta si v liturgii pripomíname Premenenie Pána na Druhú pôstnu nedeľu, keď sa číta evanjelium o premenení.

zdroj TKBS

Ján Mária Vianney

Svätý Ján Mária Vianney bol už za svojho života známy svojou zbožnosťou, neúnavným modlitebným životom a láskou k ľudským dušiam. Ako patrón kňazov, spovedníkov a farárov najlepšie pozná nielen ich potreby, ale aj potreby nás, veriacich ľudí, ktorí potrebujeme kňazov na slúženie svätých omší. Denne sa na celom svete koná asi 45 000 svätých omší. Neváhajme preto využiť milosti, ktoré sa nám v nich ponúkajú! Nech sú nám slová svätého Jána Máriu Vianneyho príkladom hodným nasledovania.

Každodenná modlitba svätého farára z Arsu

Ó, môj Ježiš,

uzavieram sa do všetkých svätých omší, ktoré budú dnes na celom svete slúžené, a obetujem ich v spojení s úmyslami tvojho Najsvätejšieho srdca. Volám k Tebe: Zachovaj mi z každej svätej omše jednu kvapku tvojej predrahej krvi na zadosťučinenie za moje hriechy.

Prosím ťa tiež, dožič mi tú milosť, aby som mocou každej svätej omše vyslobodil jednu dušu z očistca, aby jeden umierajúci dosiahol milosrdenstvo, aby sa jeden hriešnik obrátil a aby sa jeden ťažký hriech umenšil.

Amen.

Chvála odpočinku

Francúzsky kresťanský spisovateľ a básnik Charles Péguy napísal úžasný hold spánku a vložil ho do úst Bohu, ktorý sa skláňa k našej utrápenej spoločnosti. V dnešnej dobe je nanajvýš aktuálny:

"Sú ľudia, ktorí nespia. Nemám rád toho, kto nespí, hovorí Boh. Spánok je priateľ človeka. Spánok je priateľ Boha. Spánok je možno najkrajšia vec, akú som stvoril. Veď ja sám som odpočíval na siedmy deň. Ten, kto má čisté srdce, spí. A ten, kto spí, má čisté srdce. To je to veľké tajomstvo detí, ktoré nepociťujú únavu. Počúvam však, že sú ľudia, ktorí pracujú dobre, ale spia zle. Nespia tak ako deti, ktoré sa nevinne schúlia do matkinho náručia. Títo ľudia sa neukladajú nevinne do náručia mojej Prozreteľnosti. Majú odvahu pracovať. Nemajú odvahu nerobiť nič. Uvoľniť sa a odpočívať. Spať. Nešťastníci, lebo nevedia, čo je dobré. Dokážu veľmi dobre spravovať svoje vlastné záležitosti cez deň. Ale nechcú ich zveriť do mojej starostlivosti v noci. Akoby som nebol schopný zabezpečiť o ne starostlivosť počas jednej noci. Akoby sa nikdy nebolo nestalo, že človek, ktorý šiel spať a svoje záležitosti nechal v ohromnom neporiadku, ich našiel ráno vo veľmi dobrom stave. Veď možno som šiel okolo ja."

z knihy: CHVÁLA ODPOČINKU od Maximilien Le Fébure du Bus

"Čím viac Duch Svätého nachádza svoju milú a nerozlučnú nevestu Máriu prítomnú v nejakej duši, tým mocnejšie pôsobí a približuje Ježiša Krista tejto duši a túto dušu Ježišovi Kristovi."