Pôstne obdobie je čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst, pretože je to deň zmŕtvychvstania Pána.Prečo vlastne pôstne obdobie trvá 40 dní? Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

Začiatky tohto Veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia. Na našom slovenskom území sa jedli zvyčajne kaše, strukoviny, kvasená kapusta, múčne jedlá a ryby. To zároveň spôsobilo očistenie organizmu a jeho oddych pred jarou.

Počas dlhého pôstneho obdobia sa ľudia nielen postili, ale nekonali sa ani tanečné zábavy, svadobné hostiny či iné podujatia. Bolo to obdobie príprav na najväčšie sviatky Veľkej noci, pripomínajúce utrpenie a smrť Ježiša Krista.

V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým vnútorná premena, pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu.

Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky – najvýznamnejšiu udalosť cirkevného roka.

Základným cieľom pôstu je v hlbokej pokore sa zamerať na Boha, sústreďovať sa na zamyslenie sa nad svojim životom, na pokánie a na týchto základoch postaviť pozitívne zmeny vo svojom živote a prehĺbenie svojej viery.

zdroj-Don Bosco dnes